týždňová dovolenka v turecku...krátko? čo tak mesiac?

Autor: Viktoria Halakova | 15.6.2011 o 17:29 | (upravené 17.6.2011 o 9:17) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  1172x

Spontánne plánovanie cesty sa vyplatilo aj tentokrát. Už len zbaliť veci, rezervovať posledné miesto v lietadle a vychutnávať pohľad na krajinu rozprestierajúcu sa pod vami. Znie to možno nereálne, ale svoje rozhodnutie dodnes neľutujem, lebo takmer mesačný pobyt v slnkom zaliatej krajine mi zanechal dnuteľné zážitky a koniec koncov aj skvelých priateľov. Môj takmer mesačný pobyt v Turecku sa začal v hosťujúcej rodine a skončil sa v multikultúrnom kempe.

Pohľad na vežu mešity s horou Davraz v pozadíPohľad na vežu mešity s horou Davraz v pozadí

 

 

 

Ani som sa nenazdala ako ten týždeň pred odletom ubehol, všetko potrebné  bolo vybavené a už som sedela v aute a uháňala na letisko do Schwechatu, odkiaľ som letela do Antalye, známej turistickej destinácie ležiacej na južnom pobreží Turecka. Počasie nášmu letu prialo, preto sme si mohli  počas celého letu užívať krásny pohľad na biele nebeské pampúšiky ktoré sa objavovali na oblohe a hneď mizli v diaľke za chvostom lietadla.

Po dvoch hodinách v celku príjemného letu s milými tureckými spolucestujúcimi sme pristáli na letisku v Antalyi. Krátko po tom ako sme vystúpili z paluby lietadla sme sa ocitli v tuneli ktorým  sme následne prešli do letiskovej haly. Vzduch na letisku bol v porovnaní s klimatizovanými priestormi paluby lietadla neskutočne horúci až sa mi z toho tlačili slzy do očí a tak som sa snažila čo najskôr sa vyslobodiť z tepl ého oblečenia ktoré ma dovtedy príjemne zohrievalao pred chladným vzduchom z klimatizácie. V letiskovej hale sa prúd ľudí nahrnul k dvom búdkam, v ktorých nám za poplatok podľa krajiny z ktorej pochádzame (pre Slovenských obyvateľov bol poplatok 15 euro), nalepili „vízum“, opečiatkovali, následne pasová kontrola a nekonečné čakanie na „príchod“ našej batožiny. Pri východe z letiskovej haly ma vítali dve vysmiate tváre ľudí, s ktorými som sa chystala stráviť najbližších 12 dní. Cesta z letiska k mojej rodinke bola nesmierne zaujímavá a veselá a aj napriek únave, ktorá na mňa začala doliehať, rozhovor s Kader (mojou host-sister, a jej najlepšou kamarátkou Hatice a otcom, po turecky ´baban´ :) bol skvelý a vtedy som si bola istá, že ma čaká tých najkrajších 12 dní. Prvý dojem a nadšenie zo stretnutia s mojou rodinkou neopadol ani v nasledovných dňoch, dokonca môžem zodpovedne povedať, že trvá až dodnes a neviem sa dočkať najbližšieho stretnutia s nimi. Hneď na druhý deň ráno, som mala možnosť ochutnať turecké raňajky, pri ktorých nesmel chýbať čaj. Ochutnala som aj tradičné turecké jedlá, ktoré vynikali predovšetkým svojou výraznou sladkou chuťou, akú poznáme napríklad aj  u nás v podobe obľúbeného tureckého medu. Rodina bola neskutočne milá a veľmi rýchlo mi prirástli k srdcu. Spoznala som nielen mesto Isparta, kde býva moja rodinka, ale aj neďaleké okolie bohaté na historické a prírodné krásy, mala som možnosť vidieť a zažiť  tureckú kultúru, ich tradície a každodenný život tureckej rodiny, ktorý počas letnej dovolenky spoznáte len ťažko.

 

mesita1.jpg

Bohato vyzdobený strop miestenej mešity tvorili úryvky z Koránu

 

clanok_foto_846_orig.jpg

V pozadí jazero Egirdir

 

Po 12 dňoch strávených v rodine sme sa presunuli do mesta Izmir, kde bolo spoločné stretnutie všetkých účastníkov kempu a zároveň jeho oficiálny začiatok. Hneď prvý deň, krátko po uvítacej slávnosti sme posadali do autobusu a odviezli sme sa na Mount Split, kde sme strávili prvé tri noci v horských chatkách s neuveriteľnou atmosférou. Tam sme začali s netradičnou aktivitou a to nácvikom tureckého folklóru,  takže som mala chvíľu pocit, že najbližšie týždne nás bude čakať poriadna drina, pričom sa moje obavy nakoniec aj potvrdili. Okrem každodenného nácviku tanca sme sa naučili aj techniku tradičného tureckého umenia – Ebru (Pod týmto názvom sa ukrýva tradičné turecké umenie. Ide o špeciálnu techniku maľby na papier v nádobe s vodou s pridaným zhusťovadlom a živočíšnou žlčou.) Videli sme takmer celé okolie mestečka Manisa.

ebru1.jpg

Profesionálny učiteľ vysvetľuje maliarsku techniku Ebru

ebru2.jpg

 

manisa.jpg

Pohľad na mestečko Manisa


Po pár dňoch sme sa opäť pobalili a vyrazili sme na cestu do ďalšieho zaujímavého mesta – Denizli, kde sme navštívili podzemné priestory jaskyne s liečivým prameňom. Dve noci sme tu strávili v hoteli neďaleko od slávneho Pamukkale, a samozrejme aj tu sme neúnavne pokračovali v nácviku tureckého folklóru :).


pumukkale1.jpg

Pamukkale


Po dvoch nociach sme sa presunuli do Fethyie na palubu lode a nasledujúce takmer dva dni sme si vychutnávali plávanie a šantenie na mori. A samozrejme nemôžem zabudnúť úchvatné západy slnka a spánok na lodi pod holým nebom. Jednoducho neopísateľný zážitok.

 

fetye1.jpg

 

Celí od soli, ale vyplávaní a vyslnení sme sa presunuli do ďalšieho hotela. Počas tohto pobytu sme okúsili divoký život na jeepoch a na vlasnej koži sme sa oboznámili z humorom miestnych ľudí, ktorí mali obrovskú radosť z toho ako mohli vyoblievať rozhorúčených turistov priamo za adrenalínovej  jazdy po lesnej ceste.  Odýchli sme si v tureckom kúpeli, vychutnali sme si večerné prechádzky po mestečku, splnili sme si svoj detský sen v jednom z najväčších aquaparkov Kusadasi, a celý výlet sme zaklincovali  návštevou legendárneho Ephesu, kde sa práve počas našej návštevy konala prehliadka bojových umení kostýmov, tancov a remesiel z obdobia jeho rozkvetu.

 

aquapark.jpg

 

Kusadasi Aquapark

 

 

efez3.jpg

 

Celziova knižnica v Efeze


turecko11.jpg

 

vystupenie1.jpg

 

vystupenie2.jpg

 

Po celom dobrodružstve sme sa na koniec vrátili naspäť do Izmiru, kde sme všetci spolu strávili ešte posledné dni a rozlúčili sme sa na Gala večeri, kde sme predviedli svoje  tanečné schopnosti a uslzení sme sa vracali naspäť do svojich krajín. Pre mňa bol pobyt v kempe skvelou skúsenosťou. Spoznala som mnoho zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta.

 

folklor1.jpg

My v pestrofarebných tradičných tureckých krojoch

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?